Myslíš, že očný kontakt je v komunikácii dôležitý? V skutočnosti má možno väčšiu moc, ako si si myslel. Má magickú moc.
Predstav si nasledovnú situáciu:
Žiak, nazvyme ho Peťko, odpovedá pred tabuľou a pani učiteľka sa ho niečo opýta. Peťko sa snaží spomenúť si a díva sa pritom nahor.
Následne počuje: „Nedívaj sa na strop, tam to nenájdeš…“.
Je si pani učiteľka istá, že to tam nenájde?
Očné pohyby a prirodzené správanie
Očné pohyby a ich prepojenosť s tým, na čo myslíme sú známe a dokázané. Dokonca si nimi vieme napomôcť pri spomínaní. Keď si chceš vybaviť obrazovú informáciu, automaticky otočíš oči nahor.
Pokiaľ vieš, že hľadáš vizuálnu spomienku, kľudne tomu pomôž vedomím pohľadom nahor. Podobne pri zvukoch sa budeš automaticky pozerať do strán.
Smerom dole sa pozeráš, keď sám so sebou vedieš vnútorný dialóg, alebo spomínaš na pocity.
Takže áno, je možné, že Peťko pred tabuľou práve na strope nájde spomienku, ktorú hľadá. Pokiaľ mu zabránime sa dívať nahor pri spomínaní na obrazovú spomienku, výrazne redukujeme jeho prístup ku zdrojom. V tomto prípade k spomienkam na už naučenú učebnú látku.
Je pravdepodobné, že tým, že ho učiteľka zastavila pri prirodzenom procese spomínania, sa Peťko začne dívať smerom dole.
Pravdepodobne začne mať nepríjemný pocit, že spojený s tým, že napriek tomu, že sa učil to nevie, možno si začne sám pre seba hovoriť, že je nemožný, zase nič nevie, bude sa cítiť neisto, nie veľmi sebavedomo. To sa následne odrazí na neistom postoji celého tela.
Očný kontakt je kľúčový aspekt sebavedomia
Pri nasledujúcej odpovedi sa mu pocity spojené s odpoveďou pred tabuľou vrátia. Sú spojené s presnou situáciou. Aj očné pohyby budú smerom dole, pretože Peťko vie, že pohľad na strop je zakázané miesto. Tak si pocit z predchádzajúcej skúsenosti len umocňuje a fixuje.
Očný kontakt a sebavedomie
Uvedom si, kde sa Ty pozeráš, keď sa s niekým rozprávaš. Stavím sa, že sa pozeráš dole väčšinu času. Sám sebe hovoríš o tom, aká je tá situácia blbá, ako by si chcel byť inde. Máš negatívne pocity z predchádzajúcich skúseností. A je to fixované. Neistý postoj, neistý, tichý hlas, neisté vystupovanie sú pridružené tomu, že prežívaš pocity, spojené s negatívnou asociáciou.
Udržovanie očného kontaktu spojené so sebavedomím a nie náhodne. Práve som ti vysvetlil, prečo je to tak.
Zistil som sám na sebe, že udržovanie očného kontaktu je ako použiť čarovný prútik. Výrazne sa mi zmenili pocity, ktoré som mal pri rozhovore. Len použitie očného kontaktu spôsobilo výrazný posun prežívaní každodenných situácií.
Použitím tejto jednoduchej veci sa vyhneš negatívnym pocitom, negatívnemu vnútornému dialógu. Len tým, že budeš udržovať očný kontakt s človekom, s ktorým hovoríš sa automaticky budeš cítiť sebavedomejšie a tým budeš hovoriť plynulejšie.
Urob pre seba
Všímaj si, kde sa pozeráš, keď si s niekým v dialógu. Vedome sa mu dívaj do očí. Trénuj očný kontakt vždy, keď je to možné.
