Ako sa zbaviť strachu hovoriť pred ľuďmi

Keď sa cítiš bezpečne, si uvoľnený a bezstarostný. Niekedy, keď hovoríš s ľuďmi, si ovládaný obranným mechanizmom, máš stiahnuté svaly a nedokážeš čokoľvek povedať. Vnímaš to ako ohrozenie. Všimni si, že väčšina ľudí, keď hovorí pred ľuďmi sa cíti nepríjemne. Je to poznať
na ich reči tela. Kývu sa z nohy na nohu, cítia sa ako v mínovom poli. Ty už vieš, že je to prehnaná reakcia. Je to automatická reakcia a ty ju nemáš celkom pod kontrolou. Prekonáš to tak, že sa budeš pohybovať. Že si začneš uvedomovať svoj priestor.

Kedy si naposledy na niekoho „vyletel“?
Pre väčšinu ľudí, ktorí sa zajakávame je odpoveď „Nikdy“. Naučili sme sa, že je bezpečné neukázať to, čo cítime. Dokážeme urobiť čokoľvek aby sme si udržali kontrolu. Čokoľvek. Naša schopnosť udržiavať svoje pocity je tak automatická, že si často neuvedomujeme, že nejaké
pocity vôbec existujú.
Čo to má spoločné s rečovými blokmi? Hovorenie je všeobecne stresujúca udalosť. Pri hovorení pred ľuďmi sa to stáva aj ľuďom bez rečového problému. Pri strachu z hovorenia sa mení chémia našej krvi, zvyšuje sa tep. Telo sa pripravuje na krízovú udalosť a pripraví sa na akciu.
Pokiaľ nahromadenú energiu blokuješ stiahnutím, bránice, hlasiviek a artikulačných orgánov, práve si si vytvoril dodatočný problém. Napriek tomu, že strach zo zajakania spôsobí väčšie zajakanie, prvotný strach nemusí mať nič spoločné so strachom z hovorenia. Môže sa napríklad jednať o potlačený strach keď je človek konfrontovaný autoritou. Alebo o strach, že človek
nie je dosť dobrý. Jednu emóciu, ktorú všetci poznáme je ľahké objaviť a vypustiť von. Je ňou zlosť. Máme s ňou spojené silné emócie.a tu jej dovolíme, aby sa dostala von.

V tejto lekcii uvidíme, či si či si dokážeš užiť svoje rečové bloky. Možno ťa to prekvapí, ale nie vždy ich v reálnej situácii môžeme ovládať vedome. Avšak, čo keby si ich mohol ovládať a ešte sa s nimi aj hrať? To je cieľ tejto lekcie. Zajakavosť nie je problém, ktorý je možné vyriešiť ako matematickú rovnicu. Rečový blok je to niečo, čo môžeme nechať „rozplynúť“, pokiaľ sa sami uvoľníme. Ak sa zameriame na samotný problém, len ho posilníme. Musíme prijať nový prístup, aby sme sa zbavili jeho podstaty.

Pre človeka je veľmi prirodzené sa hýbať. Ak si si všimol, veľa ľudí pri komunikácii stojí strnulo. V tejto lekcii sa dozvieš, prečo to tak je. Zároveň sa naučíš, ako sa pri komunikácii ešte viac uvoľniť, voľne a hravo používať svoju reč tela a gestá. Sústredíme sa na to, ako byť uvoľnený, keď hovoríš pred ľuďmi. Už sme to čiastočne trénovali hneď v prvom diely „Vytýč si svoj  priestor“. Ako si si už sám všimol, nie je nič neprirodzenejšie, ako byť strnulý, keď si
nervózny.

Veľa rečníkov sa izoluje od publika, ale aj veľa balbutikov. Schovajú sa do ochranného obalu. Sú tak paralyzovaný publikom, že postavia okolo seba bariéru, cez ktorú prenikne iba hlas.
Ak je to aj Tvoj prípad, možno si si všimol, ako osamotene sa cítiš. Si sám pred ľuďmi, s ktorými hovoríš. V tejto lekcii spoznáš techniku, ako prelomíš hranice, ktoré si si sám vystaval a Tvoja komunikácia bude osobnejšia.

Spomeň si, keď si bol dieťa a chcel si psa, alebo bábiku Barbie, čo si urobil? Tajomstvo toho, aby si dostal, čo si chcel, bol motivovať rodičov ku tomu, aby sa začali viac zaujímať. Musel si im ukázať túžbu. Rodičia žili celkom v pohode s faktom, že nemáš psíka, alebo bábiku. Musel si ich dostať z ich zóny komfortu. To je presne to, čo chceš dosiahnuť v tejto, poslednej lekcii tohoto kurzu. Chceš ľudí motivovať, aby sa začali zaujímať o to, čo im chceš povedať natoľko, aby boli ochotný ísť do akcie.