Zajakavosť, ako zajakavosť. Každý má iný prejav zajakavosti, príčina je však rovnaká. Je jedno, či je to dieťa, alebo dospelý človek. Rozdiel však je, ako veľmi dokážu rodičia, alebo okolie pomôcť. Mám niekoľko známych, ktorí majú rečovú vadu a neprekáža im. Totiž, oni si ju nevšímajú, neberú ju do úvahy a práve preto im nespôsobuje problém. Je veľký rozdiel, keď si človek svoju „inakosť“ uvedomuje a prikladá jej význam, alebo nie. Čo však v prípade malých detí, povedzme do približne 6. roku života, keď sa objaví vývojová zajakavosť a dieťa si tejto vady ešte nie je vedomé? Ako môžete vy, ako rodičia pomôcť?

Vznik zajakavosti

V 80% prípadov sa jedná o vývojovú zajakavosť a väčšinou sa sama vytratí tak, ako prišla. Príčina je väčšinou zatiaľ nedostatočne vyvinuté rečové ústrojenstvo. Dieťa chce tak veľa a tak rýchlo povedať, čo si myslí, alebo čo vníma. Preto dochádza k opakovaniam, zadrhnutiam a všetkým dobre známym prejavom zajakavosti u detí. Často je to spojené s tým, že dieťa v návale veľkej potreby hovoriť, návale vzrušenia, negatívnej, alebo pozitívnej emócie nezvláda dostatočne dýchať, keď má potrebu hovoriť veľa a rýchlo.

Príliš emočne nabité situácie sú hlavnou príčinou vzniku zajakavosti

Koľko je „príliš?“

Silné emócie, je jedno či pozitívne, alebo oveľa častejšie negatívne situácie sú podľa mňa hlavnou príčinou vzniku zajakavosti. Nikto nevie, kde má dieťa hranicu toho „príliš“. Jedno dieťa prejde rovnakou situáciou bez povšimnutia a druhé sa môže začať zajakávať. Je to individuálne. Vždy je však dobrý nápad, aby rodičia predchádzali situáciám, kde môže byť dieťa vystavené silným emóciám a pripravili dieťa na to, čo sa bude diať.

Hypotetický príklad: matka odíde do pôrodnice a malá Vierka ostáva doma s otcom sama. Nevie presne, čo sa deje a prečo tam mama nie je. Ťažko povedať, čo Vierke beží hlavou, ako vníma situáciu a ako jej to rodičia vysvetlili. Pokiaľ by nadobudla mylný pocit, že mama ju opustila, mohla by to byť pre ňu príliš emočná situácia. Spustí takáto situácia spustiť zajakavosť? U väčšiny detí zrejme nie. V jednom prípade zo sto by sa to však mohlo stať. Preto je dobré sa takýmto situáciám preventívne vyhnúť

Moje dieťa sa zajakáva. Čo s tým?

Ako bolo spomenuté, väčšina detí s poruchou reči má vývojovú zajakavosť a tá v 80% po niekoľkých týždňoch či mesiacoch zmizne sama. Dieťa si toho nie je vedomé, avšak rodičia a okolie to vidia a chcú to všetko riešiť. Najlepšie hneď. Netreba tomu spočiatku pripisovať význam a len pokiaľ by takáto reč pretrvávala už niekoľko týždňov je vhodné vyhľadať odborníka.

Ako rodič ste pre dieťa vzor. Vaše dieťa často robí to, čo vidí robiť Vás

Ako môžem pomôcť ako rodič?

Malé dieťa, pokiaľ zajakavosť začala v skorom detskom veku si nie je spočiatku vedomé, že má problém s rečou. Preto nie je vhodné ho na to priamo, alebo nepriamo upozorňovať.
Ako rodič ste pre dieťa vzor a Vaše dieťa často podvedome robí to, čo vidí robiť Vás ako rodiča. To Vám dáva možnosť dieťa ovplyvniť v dobrom slova zmysle.

Čoho sa vyvarovať pri zajakavosti.

  • Neupozorňujte ho, aby hovorilo pomaly, lepšie artikulovalo a podobne.
  • Neklaďte pozornosť na reč dieťaťa. Vôbec si to nevšímajte a nedajte najavo, že Vás to trápi. Dieťa si zatiaľ nie je vedomé, že sa začína zajakávať a je úplne zbytočné, aby si to uvedomovalo.
  • Neporovnávajte ho s jeho kamarátmi, inými deťmi, alebo sami so sebou.

Ako pomôcť dieťaťu s rečovou vadou.

  • Buďte dieťaťu vzorom. Keď chcete, aby lepšie vyslovovalo hlásky a hovorilo pomalšie, sami začnite lepšie artikulovať a hovoriť pomalšie.
  • Vytvorte mu príjemné a podporné prostredie. V strese a pod tlakom sa zajakavosť zhoršuje. Buďte uvoľnený.
  • Nájdite si čas na rozhovor, venujte sa mu ako komunikačný partner.
  • Hrajte s ním hry, kde musí komunikovať prispôsobené veku a vývoju dieťaťa. Vhodné sú rôzne riekanky, básničky, logopedické cvičenia, kde si dieťa ani neuvedomí, že trénuje hovoriť pomaly a plynule.
  • Pracujte na jeho sebavedomí, rozvíjajte to, čo ho baví, čo ho teší a vytvára mu dobré pocity a pocit, že niečo dokázalo a že ste na neho hrdý. Sebavedomie všeobecne dá dieťaťu veľmi dobrý základ do školy a všeobecne do života.
  • Ak by sa dieťa v škôlke stalo terčom posmechu, veďte ho, aj preventívne, k tomu, že je rovnako dobré, ako iné deti. Podporte ho ešte viac v jeho sebavedomí.

Ako rodič dokážete pomôcť svojmu dieťaťu oveľa viac, ako si myslíte

Toto je práca pre Vás ako rodičov, Vy by ste si mali byť vedomý toho, akým spôsobom hovoríte, ako komunikujete, aké prostredie doma vytvárate a ako svoje dieťa rozvíjate.
Pre tých rodičov, ktorí chcú skutočne svojmu dieťaťu pomôcť odporúčam aby sa nespoliehali iba na týždňové návštevy u logopéda. Mali by si byť vedomí, že oni sami sú zodpovedný za výsledky dieťaťa viac, ako ktokoľvek iný. Toto je zodpovednosť rodiča.

Zodpovednosť pracovať na sebe, pretože napríklad len sebavedomý rodič naučí sebavedomiu aj dieťa. Len uvoľnený rodič nebude doma vytvárať prostredie plné stresu, ale uvoľnenia a dobrej nálady. Len rodič, ktorý dá pozornosť a podporu svojim deťom si môže byť istý, že to, čo im dal sa mu niekoľkonásobne vráti tým, že mu pomôžete v jeho zdravom psychickom vývoji.

Urobte pre svoje dieťa

Venujte svojim deťom svoj čas aktívne, dbajte na zásady uvedené vyššie. Bude to mať veľký vplyv na vaše dieťa, na jeho reč a Váš vzťah s ním. Je úplne jedno, či hovorí plynule, prechádza vývojovou zajakavosťou. O to viac, keď sa Vaše dieťa zajakáva. Tým, že svojmu dieťaťu venujete aktívnu pozornosť, mu výrazne pomáhate.

Čo​ ​ak​ ​vývojová​ ​zajakavosť​ ​nezmizne?

V približne v 20% prípadov sa koktavosť u detí nestratí. Zafixuje sa. Môže urobiť veľkú zmenu v ďalšom vývoji, v tom, ako dieťa vníma samo seba. Veľká šanca, že sa zajakavosť zafixuje je, keď si dieťa odrazu začne uvedomovať, že je iné, keď začne mať pocity hanby za to, ako hovorí, za to, že nie je dosť dobré… O tom viac v ďalšom článku.