5 stupňov stresu, ktoré potrebuješ zvládnuť

5 stupňov stresu, ktoré potrebuješ zvládnuť

5 stupňov stresu, ktoré potrebuješ zvládnuť

Stáva sa ti, že celý deň hovoríš viac-menej v poriadku a zrazu prídeš do nejakej situácie a nevieš zo seba dostať jediné slovo? Stáva sa ti občas, že sa zasekneš? Možno si sa potreboval niečo opýtať, bolo to veľmi dôležité a už vo chvíli, keď si mal otvoriť ústa, tak slová proste nešli von.

Ku tomuto článku ma inšpirovala moja kamarátka, ktorá sa mi sťažovala. Asi týždeň doma robila cvičenia, čítala nahlas a spomínala, že stále jej to nefunguje, že sa stále zajakáva tak, ako predtým. Že na to kašle a nemá to cenu.

Môj názor na krátkodobý, týždňový tréning, v záchvate negatívneho zážitku z iných článkov poznáš. Keď som ale skúmal, kde a v akých situáciách sa jej to stalo, tak to nebolo až tak tréningom, ale úrovňou stresu.

Čo zvyšuje hladinu stresu

Všeobecne hladinu stresu dvíhajú viaceré faktory, často sú viaceré faktory prítomné naraz. Každý to môže mať trochu inak.

Klasický príklad môže byť dôležitý rozhovor so šéfom, ktorý príde nečakane riešiť niečo dôležité, na prvý pohľad je bez nálady, ponáhľa sa a za niečo prišiel kritizovať.

V takejto situácii často aj plynule hovoriaci ľudia nevedia čo povedať.

Aké faktory zvyšujúce stres by si našiel v uvedenej situácii? Ja som tam našiel tieto: dôležitosť situácie, časový tlak, snaha vyzerať dobre, snaha schovať zajakavosť, rozhovor s autoritou, cudzou osobou, kritika, nepripravenosť, atď.

Päť stupňov stresu

Rozdeľujem stres na päť úrovní. Uvedené príklady nemusia na teba sedieť. Je možné, že ty by si uvedené situácie hodnotil v inej úrovni stresu a je to v poriadku.

  1. Bez stresu
  2. Ľahký stres
  3. Ovládateľný stres
  4. Ťažký stres
  5. Panika

Byť bez stresu, úplne v pohode, hovoriť bez toho, aby si si musel dávať pozor sám na seba, na to, aby si bol plynulý. Často keď si sám doma, vonku so psom, možno s niekým naozaj blízkym.

Ľahký stres môžeš niekedy pociťovať ako miernu trému a napriek tomu sa cítiš istý, že zvládneš situáciu, v ktorej si. Napríklad kúpiť si v stánku zápalky.

Ovládateľný stres, ako je zrejmé z názvu ešte dokážeš ovládať. Je to hraničná úroveň, môže postupne klesnúť na ľahkú úroveň, alebo naopak, vstúpiť na ťažkú úroveň stresu. Niekedy je vývoj tejto úrovne ako lotéria.

Ťažká úroveň stresu je vo chvíli, keď to ešte síce nie je panika, ale už stres, ktorý pociťuješ ovláda tvoje emócie a tvoju fyziológiu.

Panika je jednoducho panika. Neovládaš situáciu, nevieš zo seba dostať slovo, strácaš prístup ku svojim zdrojom, ku naučeným technikám. Všetko ide mimo.

Prečo je dôležité si tieto úrovne uvedomovať?

Tak ako moja známa, sa niekedy stáva, že zvládame určite situácie. Z ničoho nič sa ale ocitneme v situácii, kde nám úroveň stresu stúpne nad ovládateľnú úroveň. Nie je to chyba tvojho tréningu, ani tvoja. Určite to nie je neschopnosťou a nie je to dôvod spochybňovať seba.

Práve naopak. Je to iba spätná väzba, že danú úroveň stresu ešte nezvládaš. Alebo inak, v danej situácii si z nejakého dôvodu spôsobuješ prílišný stres sám. Niečo v tebe spustí to, čo by sa spúšťať nemalo (pozri článok „Ako funguje mozog“).

Robím si to sám?

Sám? Áno sám. Za svoje pocity si môže každý sám. A sám si ich aj vytváraš ako reakciu na svoje myšlienky, pozitívne alebo negatívne očakávania, predchádzajúce skúsenosti atď. Zvládaniu stresu sa budem venovať v niektorom z ďalších článkov.

Môžeš analyzovať čo sa stalo a prečo. Pochopenie veci na vedomej úrovni môže priniesť úľavu, ale nemusí. Je to na podvedomej úrovni.

Čo je potrebné vedieť je, že aby sme zvládli náročnejšie situácie, aby sme sa naučili ovládať stres, aby sme si dokázali veriť, potrebujeme sa postupne vystavovať situáciám, ktoré nám spôsobujú väčšie napätie.

Je naivné si myslieť, že po krátkodobom tréningu budem zvládať všetky situácie nacvičeným spôsobom. Takže keď sa dostaneš do podobnej situácie, nestrácaj dôveru v seba, ani vo svoj postup a nespochybňuj svoje doterajšie výsledky na základe jednej situácie. Je to v poriadku a môže sa to stať. Radšej sa sústreď na situácie, ktoré už zvládaš a postupne sa vystavuj situáciám náročnejším. Postupne. Pokiaľ by si hneď išiel do najnáročnejšej situácie, len si vybuduješ stresovú reakciu, zasekneš sa a mohlo by to prerásť do fóbie. Tomu sa chceš predsa vyhnúť. Dobrá kontrolka, kedy ideš do primeranej, alebo už do neprimeranej situácie sú tvoje pocity. To okamžite vieš, kde sa nachádzaš.

Urob pre seba

Prejdi si situácie, za posledné obdobie, keď si hovoril, keď si mal interakciu s ľuďmi. Napíš si ich na papier a očísluj od 0 do 4. Ku každej situácii identifikuj stresový faktor.

Nakoniec sa nad tou situáciou zamysli a odpovedz na otázku: čo by sa muselo stať, aby som v tejto situácii lepšie zvládal stres, aby som túto situáciu zvládol lepšie? Tento spôsob myslenie evokuje v mozgu hľadanie riešenia, zameriavaš sa na výsledok, ktorý chceš dosiahnuť.

Od |2018-12-02T14:58:01+00:00apríl 13th, 2015|Mentálny tréning, Všeobecné informácie|Žiadny komentár

Pridaj komentár